Tri týždne v Ázii. Časť 2. - Peking

Autor: Daniela Fukerová | 27.7.2015 o 21:29 | Karma článku: 11,39 | Prečítané:  7858x

Čo Vás napadne, keď sa povie Čína? Paličky? Rezance? Vždy a všetko fotografujúci turisti? Čínske znaky? Všetko a ešte oveľa viac...

Nemám rada večery pred odletom. Niektorí to volajú cestovná horúčka, no ja mám skôr pocit, že ma chytila cestovná depresia. Pocity zvedavosti, nadšenia, pochýb a obáv sa zmiešajú v jeden luxusný koktejl a spôsobia kvalitný predodletový stres. Po prebdenej noci, kedy si človek v hlave prehrával všetky obavy známych – Ako sa dohovoríte? Nebojíte sa, že vás unesú? Čo budete jesť, piť? Šváby?- to prišlo. Deň odletu na vysnívané ázijské dobrodružstvo.

Nakoľko trpím „chorobou“ – radšej prísť o hodinu skôr, ako 5 minút meškať, sme do Budapešte dorazili skoro. Batožinu sme odbavili rýchlo, veď ak máte povolených 30kg a na pult položíte ruksak vážiaci necelých 9, pracovníci sa na vás len pozrú a usmejú. Cesta bola bez väčších komplikácií. Po „ťažkej“ noci si dovolím tvrdiť, že sme absolvovali asi najlepší let v živote. Lietadlo Qataru bolo top. Po objednávke nápojov na uvoľnenie sme si zapli na obrazovke zabudovanej v sedadle pred nami film, o pár chvíľ doniesla letuška obed (vynikajúci!), potom ďalší (o nič horší ako prvý!!) - ani sme sa nenazdali a pristávali sme v Dohe.

Nikdy som nebola v krajine, kde je ropy asi ako u nás vody. Jasné, viem si predstaviť, ako to tam vyzerá z fotiek, no letisko na ktorom sme pristáli nám potvrdilo predpoklady – nádherné detské preliezky (u nás by sa najskôr dostali do zberne surovín), iMacy v halách, oddychové miestnosti pre rodiny, kožené sedadlá, modlitebne (nie len) pre šejkov, mužské oko mohlo byť potešené vystavovaným McLarenom či Masserattim... Môžem potvrdiť, že počas tranzitu sa človek určite nudiť nebude.

Ďalší let nebol zlý, no dlhá cesta za nami a ešte dlhšia pred nami spôsobila únavu. Z 8 hodinového letu si pamätám niekoľko pekných pohľadov pri vzlietaní a pristávaní a prestávky na jedlo a pitie, popri ktorých som sa zo slovníka čínštiny snažila zapamätať aspoň základné pozdravy. Nakoniec sme dolámaní pristali v Pekingu, vybavili vízové imigračné povinnosti, vzali batožinu a nasadli na vlak do mesta.

Peking

V hlavnom meste Číny sme strávili týždeň. Atmosféru mesta a „vôňu“ pekingskej kačice sme poňali naplno. Veď posúďte sami...

Deň 1: Po miliarde hodín cestovania sme sa dostali metrom do centra na tiananmenské námestie. Nik nám nerozumel, my sme nerozumeli nikomu. Pustili sme sa teda do hľadania hotelu – podarilo sa a celkom nás potešilo, že rozprávajú po anglicky, slabšie, ale fantázia pri dorozumievaní pracuje na plno. Unavení sme sa zložili a rozhodli absolvovať krátky prieskum okolia. Prišli prvé pokusy ochutnávky miestnej kuchyne, krátka prechádzka a unavení  sme zaspali.

Deň 2: Prvotné zmiešané pocity sa vytrácajú a so zvedavosťou sa vyberáme objavovať. Zažívame jeden z najintenzívnejších dní počas celej dovolenky.

Prvé kroky v hlavnom meste smerovali na Námestie nebeského pokoja, Tiananmen, 3. najväčšie námestie na svete dlhé skoro 900m a široké pol kilometra. Počas prechodu cez námestie sme zistili, že naša „inakosť“ je pre obyvateľov a turistov Pekingu obrovskou atrakciou. Stali sme sa častým terčom fotoaparátov a veta „Ekzkjúz mí, kan aj tejk e pikčur vit ju“ nás sprevádzala celým pobytom. Presunuli sme sa až na koniec námestia a prešli sme do Zakázaného mesta. Jedna z najznámejších pamiatok v Pekingu. Niekdajšie sídlo cisárov dynastie Ming a Čching dýchalo nesmiernou históriou a čarom. Každý si našiel čo hľadal. Niektorí komplex nádherných chrámov prešli z od začiatku na koniec rovnou líniou, iní sa zašili v uličkách a vychutnávali atmosféru tejto UNESCO pamiatky.

Každý turista v Číne by mal vyskúšať rikšu. Atrakciu nám ponúkli za 180 juanov, zjednali sme to na 50 juanov pre dvoch. Čakal nás staručký elektrobicykel spojený s vozíkom, ktorý držal po kope silou vôle. Domáci poskytujú odvoz rikšou buď ako spôsob MHD dopravy po Pekingu, alebo atrakciu, ktorou sa môžete pozrieť do hutongov  - tradičné sídla obyvateľov pozostávajúcich z úzkych uličiek s domčekmi odzrkadľujúce (väčšinou nízky) štandard života domácich.

Parky v Pekingu sú samostatná kategória. Za celý pobyt sme v žiadnom nevideli neporiadok, plastovú fľašu, ba čo i len cigaretový špak na zemi. Ak chcete vidieť Zakázané mesto z hora, určite odporúčam navštíviť Jingshan park. Po krátkom výstupe na hor sa naskytne nádherný pohľad na sídlo a samotné mesto. Ďalší, Beihai park, v ktorom sa nachádza ostrov a na ňom Biela pagoda poskytne únik od slnka a priestor na oddych.

Na záver dňa sme sa opäť vrátili na tiananmenské námestie. Na jednom z jeho koncov veje čínska vlajka a zvykom je ju každé ráno vyvesiť a večer pri západe slnka ju zvesiť dole. My sme si túto ceremóniu nenechali ujsť. Celé to prebiehalo dosť zdĺhavo, prišli vojaci (alebo policajti?), postavili sa k vlajke, prišli ďalší, tí sa postavili pred nich, ceremónie... zo Zakázaného mesta vypochodovala armáda, pár krát si prehodili pušky, pootáčali sa a dali vlajku dole.

Deň 3: Nasávať atmosféru a históriu Číny sa nám veľmi páčilo, preto sme sa po predošlom náročnom dni rozhodli nezvoľniť z tempa a navštíviť Summer palace vzdialený asi 15km od centra Pekingu. Letné záhrady tvoria komplex s cisárskou záhradou a v minulosti tu bolo sídlo cisárskej rodiny. Dominantou je kopec na ktorom sa nachádzajú budovy pôvodnej čínskej architektúry a obrovské jazero. Po úspešnom absolvovaní kopca sme sa dostali do Tower of Budhist Incense a po ňom sme sa rozhodli túlať uličkami, prechádzať sa okolo jazera a vychutnávať pokoj, ktoré miesto dokázalo ponúknuť. Poobede sme absolvovali krátku plavbu loďou a krátko po tom sme pokračovali v objavovaní Pekingu.

Históriu a architektúru sme vystriedali športom. Národný štadión známy ako Vtáčie hniezdo a celý okolitý areál bolo dejiskom olympijských hier v roku 2008. Do vnútra sme sa nedostali, no nám úplne stačil pohľad zvonka. Prešli sme sa obrovským areálom a unavení sme ukončili deň v reštaurácii na čínskej ryži a pive.

Deň 4: Vstali sme skoro ráno pripravení vyraziť na čínsky múr. Pri východe z hotela nás však prekvapil silný dážď a predstava šplhania sa po klzkom múre v horách Pekingu nebola vôbec lákavá. Rozhodli sme sa zvoliť alternatívny plán - navštívili sme budhistický chrám Lama Temple. Najznámejší  tibetský chrám nachádzajúci sa mimo Tibetu pozostával z viacerých budov. Pred každou z nich mal návštevník možnosť zapáliť vonné tyčinky a modliť sa. V jednotlivých sieňach sa nachádzali rôzne sochy Budhu. Najzaujímavejšia bola 26 metrov vysoká socha Budhu vytesaná do dreva a zapísaná do guinessovej knihy rekordov.

Keď sa dážď neskôr poobede vytratil, zašli sme do Chrámu nebeského pokoja, Temple of Heaven, ktorý je obklopený rozľahlým parkom. Mali sme v ňom okrem prechádzky v zeleni možnosť vidieť spevácky zbor, ktorý nacvičoval tradičné piesne, aj športovisko - ihrisko, ktoré bolo určené pre všetky vekové kategórie.

Deň 5: Neprší a my sa skoro ráno vydávame na jednu z najznámejších pamiatok v okolí Pekingu, Čínsky múr. Existuje viacero spôsobov ako sa na miesto vzdialené  od Pekingu 60km vie turista dostať (autobus, vlak, taxi, nechať sa zlákať pouličnými „predajcami zájazdov“...) . My sme si vybrali autobus a vďaka milej náhode sa nám podarilo nasadnúť do prvého, ktorý prišiel a obišli sme tak asi 2 kilometrovú radu. O hodinu sme vystúpili na parkovisku pri časti múra zvanej Badaling. Ak sa tam rozhodnete ísť, pripravte si pevné nervy, zapchajte uši a môžete si ísť kúpiť lístky.

Dostali sme sa k okienku, kde predajca okrem číslic ukazovaných na prstoch nevedel po anglicky nič viac. Tabuľa s cenami bola nejednoznačná a napriek tomu, že sa chcela tváriť anglicky, prakticky nebolo možné jednotlivých asi 10 druhov lístkov rozoznať od seba a vybrať si ten správny. Snažili sme sa informovať o možnostiach výstupu pešo, no nepodarilo sa. Po zdĺhavom zisťovaní sme vyšli na čínsky múr slide carom (mini zubačkou) a ocitli sme sa na 4. vežičke časti Badaling. Nakoľko sme sa chceli vyhnúť davom turistov, vybrali sme sa smerom ku 12tej, poslednej sprístupnenej veži tejto časti.

Davy turistov sa so stúpajúcou náročnosťou múra a zvyšujúcou sa teplotou ovzdušia rozplývali a pri posledných častiach, vežiach Múru sa ocitáme skoro sami a užívame si (pre mňa osobne) jeden z najkrajších momentov...

Deň 6: Atmosféru Pekingu okrem historických pamiatok tvoria i gurmánske skvosty. Vybrali sme sa na trhovisko, kde sme mali možnosť vidieť na špilkách napichané potvory a príšery od výmyslu sveta – škorpióny, hviezdice, larvy, chrobáky. Živé, vrtiace končatinami sa následne menili na delikatesu pre vyberavých labužníkov. Pre slabšie povahy to bol zážitok zrakového a čuchového ústrojenstva.

Deň 7: Večer, po rozlúčke s hlavným mestom Číny, sme sa dopravili na letisko a neskoro v noci sme absolvovali ďalší let, ktorý naše dobrodružstvo posunul do ďalšej krajiny Ázie – ale o tom nabudúce.

Zhodnotenie

Stravy v Číne sme sa trochu báli. Nie preto, že by sme sa nechali odradiť vzhľadom a arómou ulice, skôr sme nechceli prvý týždeň dobrodružstva skončiť s  gastrointestinálnymi problémami a horúčkou . Úroveň hygieny v pouličných stánkoch a viacerých reštauráciách bola po vzhliadnutí (najmä pre vyštudovaného hygienika) dosť nízka a napriek skutočnosti, že sme absolvovali pred odchodom určité očkovania, bolo stále množstvo vecí, ktoré sme „chytiť“ nechceli. Pouličným ochutnávkam kačky, divne vyzerajúcich jogurtov či vajec vystavovaných na slnku pri vysokých teplotách ovzdušia sme sa vyhli a všetky naše gastro zážitky sa sústredili na miesta, kde to vyzeralo (a voňalo) kúsok bezpečnejšie – do reštaurácií. Zvykli sme jesť ryžu na milión spôsobov s paličkami a taktiež tradičné rezance.

Ubytovanie bolo jednoduché, posteľ stolík a kúpeľňa s kútom a normálnou toaletou. V Číne stále fungujú, hlavne na verejných WC - toalety „na lyžiara“ – bez misy na sedenie (taktiež bez možnosti použitý toaletný papier spláchnuť, preto si skúste predstaviť v horúcich dňoch radosť ženy pri pomyslení na WC)...

Dopravu po Pekingu sme riešili zväčša metrom, ktoré bolo jednoduché, prehľadné a zastávky boli hlásené po anglicky. Zároveň bolo metro jediným miestom, kde sme atrakciou pre domácich neboli my, ale ich obrovské smartfóny, do ktorých všetci neúprosne hľadeli a sledovali čínsku verziu féjsbúku, či najnovší diel ázijskej telenovely. Radosť cestovať.

Je množstvo vecí, ktoré sme počas týchto pár dní videli, zapamätali a vychutnali.  Myslím si, že Peking má pre každého nachystané množstvo zážitkov a skúseností, ktoré „doma“ nenájdeme a je len na z nás, čo si odnesieme.

Odkaz na časť 1.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?